Medzi metódy eliminácie statickej elektriny patrí metóda plnenia vodivých materiálov (vodivé sadze, kovový prášok atď.), Metóda vodivých zariadení a antistatické činidlo.
Antistatické činidlo (povrchovo aktívne činidlo) sa používa na elimináciu statickej elektriny z plastových výrobkov. Existuje metóda vonkajšieho poťahovania a metóda vnútorného pridávania. Prvý má zlú životnosť a používa sa väčšinou na dočasné alebo krátkodobé elektrostatické ošetrenie a má úzky rozsah použitia; iónová a neiónová povrchová aktivita použitá v metóde interného pridávania sa vyberá osobitne kvôli štrukturálnym vlastnostiam základnej živice.
Princíp antistatického účinku: znížiť koeficient trenia a sťažiť skleneným vláknam generovanie statickej elektriny. Katiónové kvartérne amóniové mazivá a imidazolínové mazivá majú antistatické účinky.
Vodivý kanál je vytvorený tak, aby sa náboj mohol rýchlo odstrániť z povrchu vlákna. Pre organické antistatické látky, ako je polyoxyetylénový ricínový olej, polyoxyetylénlaurát, polyetylénglykol atď. Všetky obsahujú éterové segmenty, ktoré sa ľahko kombinujú s vlhkosťou vo vzduchu prostredníctvom vodíkových väzieb a vytvárajú vodivé kanály. Tieto hygroskopické organické zlúčeniny môžu byť použité spolu s iónovými kvartérnymi amónnymi soľami, terciárnymi amínovými soľami alebo karboxylátovými organickými zlúčeninami. Dosiahnite lepší antistatický účinok.
Ďalším typom najbežnejšie používaných antistatických látok sú anorganické soli, ktoré majú silnú tendenciu vytvárať hydráty a stať sa soľami s kryštálovou vodou. To znamená, že má silnú absorpciu vlhkosti a pri absorpcii vody na filme šlichtovacieho prostriedku disociuje na ióny, takže vodivý účinok je veľmi dobrý.